Otto Wichterle Späť

Otto Wichterle (27. október 1913 Prostějov – 18. augusta 1998) bol český vynálezca a chemik; je považovaný za zakladateľa makromolekulárnej chemie. Známy je svojim vynálezom mekkých kontaktných šošoviek, z jeho ďalších 150 vynálezov sú známe umelé polyamidové vlákno – silon a hydrogel.

Otto Wichterle sa narodil v Prostějove v rodine továrnika - jeho dedo (následne i otec) vlastnil továreň na poľnohospodárské stroje. Po maturite v roku 1931 sa zapísal ku štúdiu chemie na Fakulte chemicko-technologického inžinierstva v Prahe. Štúdium zakončil doktorátom v roku 1936; potom zostal na fakulte ako asistent, len však do uzatvorenia českých vysokých škôl nacistami 17. novembra 1939.

Potom získal zamestnanie vo výzkumnom ústavu Baťových závodov vo Zlíne. Od roku 1940 tu  viedol výzkumnú skupinu zaoberajúcu sa polyamidami. V roku 1941 stál na pokraji prevratného objavu pružného vlákna; výzkum však nedokončil pretože chcel zabrániť tomu, aby objav padol do rúk nacistov. Jeho výroba pod obchodným názvom Silon tak začala až o desaťročie neskoršie. Do ústavu sa vrátil až v roku 1945, kedy začal tiež prednášať anorganickú a organickú chémiu. V roku 1949 bol Wichterle menovaný najskôr asistentom a potom profesorom a vedúcim oddelenia technologie plastických materiálov, ktoré založil.

Prvým impulsom k Wichterleho práci na objavu mekkých kontaktných šošoviek bol jeho náhodný rozhovor vo vlaku po ceste z Olomouca do Prahy roku 1952. Spolucestujúci čítal odborný článok o možnostiach chirurgickej náhrady oka. Wichterle si uvedomil, že problém by išlo vyriešiť zostrojením šošovky z hydrofilného polymeru. Tak začal pracovať na tomto problému, ktorému neskoršie venoval vetšinu svojho ďalšieho úsilia. Prvý prototyp sa mu podarilo vyrobiť a sám vyskúšať v roku 1957. Tieto šošovky mali drsný povrch a v oku pálili, ale  Wichterle si na vlastné oči overil, že šošovky je možné použíť pre korekciu zraku.

V roku 1958 sa stal Wichterle obeťou politickej čistky; komunisti vo vedení VŠCHT ho vylúčili z fakulty pretože nebol členom KSČ rovnako ako jeho najlepší študenti. Výzkum kontaktných šošoviek na VŠCHT bol oficiálne ukončený. 4. decembra 1958 bola rozhodnutím prezídia Československé Akademie Vedy premenované Laboratórium vysokomolekulárných látok na Ústav makromolekulárnej chémie a Wichterle sa stal ich riaditeľom. Ani tu však nemohol vo výzkumu kontaktných šošoviek pokračovať, pretože ich začal prevádzať vo svojom domácom laboratóriui mj. so svojou ženou Lindou.

V roku 1961 stál Wichterle u vzniku novej metódy adiabatickej polymerizácie kaprolaktamu ktorá bola neskoršie využívaná k priemyslovému zhotovovaniu odlitkov.

Pokrok v technologii výroby kontaktných šošoviek zaznamenal v roku 1961 kedy s pomocou primitívnych prvkov, mj. stavebnice Merkur a dynama z bicykla realizoval metódu odstredivého liatia. To umožnilo vyrábať jednak kvalitnejšie šošovky, tak i ich produkciu v malých sériách - počiatkom roku 1962 ich vyrobil  okolo pet tisíc.

Jeho rozkol s vládnúcou garniturou bol dovršený po invázii vojsk armád Varšavskej zmluvy r. 1968 kedy pripojil svoj podpis pod petíciu 2000 slov a pri vystúpení v národnom zhromáždení kritizoval politiku vedenia KSČ. Za to bol zbavený miesta riaditeľa Ústavu makromolekulárnej chémie, naďalej mohol v ústavu pracovať len ako radový vedec a jeho meno nesmelo ani figurovať na zoznamu profesorov ústavu.

V roku 1990 bol Wichterle rehabilitovaný a nasledne zvolený prezidentom ČSAV. Túto funkciu zastával až do rozdelenia Československa v roku 1993. V tomto roku bol jeho menom nazvyný asteroid Wichterle. Zomrel v roku 1998.